Sudy na víno

Sudy na víno

Profesia debnára je niekoľko storočí stará profesia a jej vznik sa datuje na začiatok 16. storočia. V súčasnosti sa pri zmienke o drevenom sude pre väčšinu ľudí vybaví drevený sud na výrobu vína. Tieto drevené nádoby však mali v minulosti mnohostranné využitie a okrem výroby vína slúžili aj na čapovanie piva alebo šliapanie kapusty.

Pre výrobu drevených sudov je dôležitá znalosť dreva, ktorú sa odovzdáva z otca na syna.

Prečo vína dozrievajú v sudoch z dubového dreva?

Dubový sud je jeden z najvýraznejších symbolov spojený s vínom. Dôvod, pre ktorý sme začali používať dubové sudy na zrenie vína nebol vôbec plánovaný. Bola to šťastná náhoda. Tisícročia predtým bolo víno skladované a premiestňované v hlinených amforách.

Približne pred dvetisíc rokmi, keď Rimania začali rozširovať svoje impérium, nebrali so sebou iba zbrane a jedlo, ale aj víno. Víno bolo bezpečnejšie na pitie ako voda a dodávalo potrebné živiny unaveným vojakom. Hlinené amfory boli nádobami na prevážanie vína na dlhé vzdialenosti už od čias starovekého Egypta. Iné civilizácie, hlavne v Mezopotámii, používali sudy z palmového dreva, ale tie boli skôr výnimkou ako pravidlom. Napriek tomu, že palmové sudy vážili menej ako amfory, sudy z nich neboli príliš vhodné, nakoľko palmové drevo bolo náročné ohnúť. Okrem toho ponúkala hlina aj ďalšiu výhodu - ak boli nádoby správne uzavreté, boli vzduchotesné.

Amfory sa používali ešte aj v Grécku a Rímskej ríši. S postupom Rimanov viac na sever Európy a ďalej od Stredozemného mora, stávala sa preprava hlinených amfor čoraz zložitejšou. Rimania vedeli o palmových sudoch, ale cena a náročnosť pri ohýbaní dreva robila ich použitie nevýhodným. Keď Rimania narazili na Galov zistili, že používajú sudy vyrobené z dubového dreva na prepravu piva.

Problém s prepravou vína vyriešený...

Rimania si rýchlo uvedomili, že našli riešenie pre ich problém s amforami a vínom. Vyskúšali rôzne druhy dreva, avšak dubové bolo populárne z niekoľkých dôvodov. Po prvé, dubové drevo bolo jemnejšie a do tradičného sudového tvaru sa ohýbalo ľahšie ako palmové. Dub potreboval iba minimálne opekanie a sud mohol byť vyrobený oveľa rýchlejšie. Po druhé, dub bol rozšírený v európskych lesoch a so svojou pevnou štruktúrou ponúkal tiež vode odolné médium vhodné na skladovanie. Hlinené amfory boli dubovými sudmi rýchlo nahradené. Počas nasledujúcich dvoch storočiach bolo zničených desiatky miliónov amfor.

Nové senzorické vlastnosti vína ako bonus

Po premiestnení vín do sudov si začali Rimania a iné národy uvedomovať, že dubové sudy pridali vínu nové a neobyčajne príjemné senzorické vlastnosti. Kontakt s drevom spôsobil, že sa víno stalo jemnejším a niektoré vína zrejúce dlhšie v dubových sudoch získali lepšiu chuť. Vďaka minimálnemu opekaniu dreva získali vína naviac ďalšie vône, napríklad klinčekovú, škoricovú, korenistú či vanilkovú. A získali tiež nové chute, napríklad chuť karamelu, vanilky alebo masla. Časom si obchodníci a producenti vína ale aj putujúce vojská všimli, že čím dlhšie zostane víno v sudoch, tým viac kvalít z dreva sa do neho dostane, a tak sa postupne uviedlo do vinárskej praxe dozrievanie vína v dubových sudoch.